Kam až vás může dovést anorexie

Vyzera to fakt dost strasidelne. Baby, nebudte hlupe, ja som iba nedavno oslavila 20-tku, a nikdy som take pocity nemala. Self-esteem cize doveru v seba si treba presadit inak. Napriklad nejakymi konickami, sportom, malovanim... treba si tiez uvedomit, ze kazdy clovek je individualny a tak ma ine potreby a talenty (dalo by sa povedat aj prednosti). A tak moze kazdy nieco ponuknut a byt v niecom vynimocny. Nemusi pritom vyezerat ako nejaka umela babika s vykladu. Ja som napriklad objavila moju staru lasku - korculovanie - a odvtedy co sa chodim pravidelne dva-tri krat do tyzdna korculovat (mame u nas v skole klzisko), tak sa vacsinou citim psychicky ovela lepsie. Ludia, co si vas budu vazit pre vase **vnutorne** kvality - ako napriklad talenty - podla mna stoja ovela za viac ako taki, co posudzuju ludi IBA podla vyzoru, respektive ich predlozeneho umeleho a casto nemozno dosiahnutelneho vzoru. Treba si taktiez uvedomit, ze ak vas niekto nuti do krajnosti, kde nemozete napriklad ani jest (co je zakladna ludska potreba nutna pre PREZITIE, podobne ako dychanie, spanok, voda, atd.) tak vas asi v skutocnosti nema rad a nestoji za to, aby sme sa s nim zaoberali. Ked niekto ma druheho skutocne rad, bude pre neho chciet to najlepsie, a dobrovolne vyhladovavanie v zaujme **imag-u** ktore moze nakoniec vyustit az v smrti medzi to rozhodne nepatri. Chcela by som este dodat jeden vyrok, ktory raz povedala moja kamaratka: **Clovek nie je nikdy skaredy, lebo ma svoju jedinecnu krasu.** A ja este dodavam: a nemusi byt iba fyzicka. (Ak vobec povazujeme vyhladovane chodiace kostry za pritazlive). Tak ahojte.